Nebo, peklo a oslobodenie

Nebo, peklo a oslobodenie sú tri základné pojmy, ktoré sa často používajú vo väčšine náboženstiev. V gnóze používame tieto slová inak, než ste sa mohli stretnúť v minulosti.

Keď začneme študovať gnózu, prinášame si predpoklady a definície, ktoré sme nadobudli predtým. Keď začneme študovať gnózu a pokúšame sa pochopiť, čo je gnóza, musíme prejsť procesom koncepčnej revízie. To súvisí s tretím stavom vedomia a je to proces, pomocou ktorého preverujeme, revidujeme alebo obnovujeme koncepty v našej psychike.

Bez tohto dôležitého preskúmania môže naše chápanie cesty zostať omylom o základných aspektoch. Takže, aby sme pochopili, čo je naozaj nebo, peklo a oslobodenie, musíme prehodnotiť naše koncepty a overiť ich, aby sme sa uistili, že spôsob, akým ich chápeme, zodpovedá skutočnostiam založených na skúsenostnej realite, čo sme my sami skúsili alebo poznáme, nielen viera, nie len niečo, čo máme ako teóriu alebo predstavu, ale niečo, čo sme zažili. Toto je východiskový bod gnózy. Slovo gnóza odkazuje na vedomosti, ktoré sme odvodili z našich vlastných skúseností. Takže musíme analyzovať pojmy, ktoré máme v našej psychike ohľadom neba, pekla a oslobodenia, a otestovať tieto koncepty.

Aby sme mohli urobiť takúto koncepčnú revíziu, musíme pochopiť dva fakty.

Prvý fakt, ktorý musíme vedieť je, že máme vedomie a vedomie nie je intelekt alebo myšlienka, ani dojem alebo pocit vedomia. Tento rozdiel je veľmi dôležitý a chápať to vyžaduje praktické skúsenosti. Jednoducho počuť myšlienku alebo študovať teóriu vedomia je nedostatočné. Samotná teória vám nemôže priamo ukázať, cez vlastnú skúsenosť, čo Vedomie skutočne je, vo vás. Takže v gnóze venujeme veľa času prednáškam zameraným na vedomie, snažíme sa zdôrazňovať a naznačovať stopy, ktoré vám môžu pomôcť zistiť, čo je Vedomie, vo vás.

K tomuto zisteniu nemôže dôjsť v pasivite alebo náhodou. Môže nastať len vtedy, keď ho aktívne hľadáte, a keď už ste našli svoje vedomie, aktívne s ním pracujete.

Keď začnete aktívne pracovať na udržiavaní prítomnosti a činnosti vedomia v každom okamihu, potom pracujete s tretím stavom vedomia. Je to v treťom stave vedomia, kde sa môže zrealizovať skutočná, vedomá koncepčná revízia.

Tretí stav vedomia sa nazýva grécky dianoia. Toto sa týka aktívneho stavu sebapozorovania; niektorí to nazývajú všímavosť alebo pozornosť. Existuje veľa názvov, ktoré odkazujú na tento stav vedomia.

Druhý fakt, ktorý musíme vedieť je, kde sme: byť prítomný v tele. Byť tu a teraz. To jest, začať si pamätať seba.

Tieto dva fakty navzájom súvisia, ale často nedokážeme s nimi pracovať súčasne. Niekedy sa možno pokúšame pozorovať sa alebo pracovať s vedomím, ale zabúdame, že sme tu v tele, a tak začneme odvracať pozornosť, aj v tomto stave, ktorý by sme nazvali "pozorovaním".

To je dôvod, prečo oddeľujeme sebapozorovanie od sebapamätania; sú to dve funkcie vedomia, ktoré sú navzájom súvisiace, ale odlišné od seba.

Pripomínanie si našej prítomnosti v tele nás zakoreňuje a uzemňuje, aby sme pracovali tam, kde potrebujeme, čo je miesto, kde sme teraz. Nie kde sme boli alebo kde chceme byť, ale kde sme.

Musíme si pamätať, že sme tu vo fyzickom tele. Na Strome života je to symbolizované sefirou Malkut, čo je hebrejské slovo, ktoré znamená kráľovstvo. Inými slovami, musíme byť vedomí v našom kráľovstve, vo vedomej kontrole nášho kráľovstva. Musíme byť kráľom alebo kráľovnou, ktorý/á vládne tomuto kráľovstvu.

Keď sa pozrieme na Strom života, vidíme, že Malkut je najnižšia z desiatich primárnych sfér. Ale keď vezmeme do úvahy aj nižšie svety, vidíme, že Malkut je priamo medzi nadradenými svetmi (nebom) a nižšími (peklom). Práve tu sme. Preto sa v knihe Jeremiáša hovorí:

Hľa, predkladám vám cestu života a cestu smrti. - Jeremiáš 21: 8

Tie vchody sú tu, v tomto okamihu, práve teraz. Nie sú teoretické. Nie sú to len myšlienky, alebo niečo, v čo máte veriť, alebo si predstavujete ako niečo abstraktné. Ony existujú a my si neustále razíme cestu cez dvere k životu alebo dvere k smrti, podľa toho, ako používame naše vedomie v každom okamihu.

Tento prítomný moment je príležitosťou vybrať si dvere, ktoré chceme: do neba alebo do pekla. Táto voľba sa neuskutočňuje v mysli (intelekt), ale tým, ako používame naše vedomie a energiu.

V gnóze sa nespoliehame na teóriu. Nemáme záujem o rozpravu. Nezaujíma nás porovnávanie alebo dialóg prostého intelektualizmu alebo dogmy. Vôbec o to nemáme záujem. gnóza je praktická veda. To znamená, že to je niečo, čo chceme praktizovať od okamihu k okamihu. gnóza je niečo, čo používame, aby sme dospeli k vlastným skúsenostiam s faktami.

Len tým, že poznáme fakty, môže nastať skutočná zmena. To je to, čo chceme: chceme zmenu, skutočnú zmenu. Nielen zmenu myšlienok, nielen zmenu viery, ale zmenu našej skúsenosti so životom, v každom okamihu.

Takáto zmena nemôže nastať len zmenou našej viery. Nemôže sa objaviť len štúdiom novej myšlienky. Každý z nás dokáže túto skutočnosť preukázať sám. Všetci sme zažili prechody fázami života, kde sme našli novú teóriu alebo novú vieru, možno nové náboženstvo, a ostali sme veľmi nadšení a prijali túto teóriu alebo vieru a nazvali ju vlastnou. Po určitom čase sme však zistili, že nedošlo k žiadnej skutočnej zmene a že naše základné problémy zostali rovnaké. Naďalej trpíme, máme nejasnosti, máme pochybnosti, máme otázky, na ktoré sme nedostali odpoveď, ako napríklad: "Prečo som tu?" Zmena názorov a teórií je podobná mrakom, ktoré sa menia na oblohe. Mení sa iba vzhľad.

Nemáme záujem o vágne teoretické otázky, ktoré nemajú praktický vplyv na život, ako napríklad: "Kedy začal život?" "Odkiaľ pochádza Boh?" Tieto veci nie sú práve teraz dôležité. Možno v čase, keď budeme sebarealizovaní, budeme musieť tieto veci vedieť. To je dôvod, prečo Budha Šákjamuni odmietol odpovedať na tieto typy otázok. Mnohokrát sa na neho obracali filozofi, brahmani a jogíni, ktorí sa ho chceli pýtať na tieto otázky, ale on mlčal. Je to preto, lebo učenie Budhu, podobne ako učenie Samaela, je učením praktického významu. Títo veľkí učitelia pochopili, že nie je žiadny rozdiel, či veríme, že Boh existuje alebo neexistuje, alebo či je Veľký tresk pravda alebo klam. Aj tak to nemá žiadny vplyv, pretože stále trpíme rovnako, nevieme, kto sme, prečo sme tu, alebo kam ideme. Toto sú naozaj dôležité otázky a je možné na ne odpovedať.

Prežívame obdobie života, zvyčajne keď sme mladí, kedy nás tieto otázky pália a potrebujeme poznať odpovede. Takže študujeme náboženstvo alebo filozofiu, ale toľké názory a teórie, ktoré nájdeme (ktoré si navzájom protirečia), na tieto otázky nikdy neodpovedajú. Nakoniec sa môžeme uspokojiť s prijatím jednej viery alebo teórie a napriek tomu, skryté v nás, hoci to nikdy nepripúšťame pred našimi spoločníkmi v tomto náboženstve alebo teórii, tieto otázky zostávajú nezodpovedané. V pozadí našej mysle je táto pochybnosť a strach: "Čo keby toto náboženstvo bolo zlé? Čo ak toto učenie nie je pravdivé? "Spochybňujeme to, pretože nemáme vedomú skúsenosť pravdy.

V gnóze nemáme záujem poskytnúť vám ďalšiu teóriu alebo presvedčenie, ktoré si môžete osvojiť a prijať. Ani Budha, Ježiš alebo Krišna o to nemali záujem. To je dôvod, prečo vyhlásili, že musíte toto učenie otestovať na sebe. Musíte to urobiť sami, inak to nemá zmysel.

Možnosť odpovedať na tieto otázky vyvoláme tým, že si pamätáme, že sme Vedomie, aktivovaním vedomia a prítomnosťou tu a teraz, nepretržite, v našom fyzickom tele. To znamená, že vedomie musí byť aktívne a prebudené. Ak vedomie nie je prebudené, nikdy nemôžeme odpovedať na tieto otázky. Prečo je to tak? Je to preto, že vedomie je naša skutočná realita. Je to naše spojenie s naším koreňom, naším zdrojom. Ak chceme vedieť, odkiaľ sme prišli, alebo kto sme, musíme sa pozrieť do zdroja.

Koreň a zdroj našej identity nie je naša osobnosť. Naším zdrojom nie je náš pozemský život, naši rodičia, naša krajina alebo náš jazyk. Nenachádza sa v ničom, čo sme zhromaždili alebo získali tu vo fyzickom svete.

Vedomie je večné. Vedomie nezomrie. V ňom je naše skutočné dedičstvo, naše dedičstvo od Boha. Kde nájdeme skutočné informácie o tom, kto sme, je v našom vedomí.

Keď sa pozrieme na Strom života, Kabbalu, vidíme, odkiaľ pochádza Vedomie. Naše fyzické telo je reprezentované Malkutom, ale naše Vedomie klesá z nášho Monada, ktorý je druhým trojuholníkom na Strome života, sefiry Chesed, Gebura a Tiferet.

Vedomie patrí Monadovi a preteká cez vrstvy hmoty a energie, aby sa stalo aktívnou zložkou vo fyzickom svete. Vedomie by malo byť aktívnou zložkou, ale bohužiaľ sme sa nenaučili, ako ho používať, a tak zostáva latentné, spiace, pasívne. V nás pôsobí naša osobnosť, presvedčenie, teória: falošný pocit seba. Namiesto toho, aby naše vedomie bolo prebudené a aktívne, všetci sme si vytvorili pocit seba, ktorý je ilúzia, Májá (Maya); nie je to skutočné. Myslíme si, že je to skutočné, ale nie. Myslíme si, že sme bdelí, ale nie sme.

Keď aktivujeme vedomie, keď sa to učíme z okamihu na okamih, zosilňujeme spojenie s naším Monadom: naším vnútorným Otcom, naším vnútorným Bohom, Duchom. V hindskej terminológii by sme povedali Atman. V budhistickej Yidam. Toto je vnútorné božstvo, ktoré predstavuje našu skutočnú podstatu, a ktorým by sme sa mali stať.

Ak tento kanál nie je otvorený a aktívny, tak zostávame odpojení od nášho vnútorného božstva. To je dôvod, prečo je tak bežné, že máme pocit vákua v našej hrudi, čiernej prázdnoty v našom srdci, ktorá je tak bolestivá. Je to ako vákuum, niečo, čo sa túži naplniť, ale nič v hmotnom živote ho nemôže naplniť. Snažíme sa to naplniť kariérou, rodinou, náboženstvom, peniazmi, sexom, drogami, hudbou, ale toto vákuum v srdci môže byť naplnené len prítomnosťou nášho Najvnútornejšieho.

Keď náš najvnútornejší naplní naše srdce, potom zakúsime to, čo je nebeské.

Pozrite, nebo je miesto, ale nie sme tam. Aby sme vstúpili do neba, musí naše Vedomie vibrovať s touto úrovňou celkového charakteru, musí byť spojené.

Keď sa znova pozrieme na Kabalu, fyzický svet je Malkut, tretí rozmer, a nahor, pozdĺž stromu vidíme vzostupnú stupnicu alebo oktávu; zakaždým, keď sa posunieme o tón (sefira), veci sa stávajú menej husté, jemnejšie, čistejšie, krajšie, reálnejšie. Keď sa pozrieme na úroveň nášho Najvnútornejšieho, ide o šiestu dimenziu súvisiacu s Nirvánou, nebom.

Nad Malkutom vidíme deväť kruhov (sefiry), a týchto deväť kruhov je rozdelených do dimenzií podľa ich relatívneho stupňa hustoty. Stále počujeme o deviatich nebesiach alebo dimenziách, po celom svete, v domorodých náboženstvách a mystike, v severských tradíciách, dokonca aj v Danteovej božskej komédii. Nahor od Malkutu ich nachádzame: úrovne čoraz viac jemnej hmoty a energie. Sú to skutočné miesta, ktoré existujú v hmote a v energii. Sú to miesta, ktoré naši proroci a mystici zažili, a ktoré môže zažiť každý z nás.

Každá dimenzia má zodpovedajúce psychologické vibrácie. Nebesá vibrujú so vznešenými psychologickými vlastnosťami, ako sú pokora, cudnosť, usilovnosť, striedmosť, atď. Vo východných tradíciách sa termín nirvána používa v rovnakom kontexte, ale v skutočnosti to znamená "zastavenie utrpenia." Takže "nebo" je v skutočnosti neprítomnosť utrpenia.

Peklo vibruje so zodpovedajúcimi kvalitami hnevu, žiadostivosti, pýchy atď. Vo východnej terminológii sa používa slovo samsára; to znamená otroctvo podmienenej skúsenosti, alebo inými slovami, reťazec príčinnosti spôsobený nesprávnymi činmi a charakterizovaný stavom neznalosti (avidya) a prehliadania reality.

Nebo je termín, ktorý sa vzťahuje na množstvo miest a stavov bytia - a možno sme to už zažili, možno cez sen, možno úplne prebudený mimo nášho tela. Možno sme zažili niečo také extatické, tak krásne, že je to neopísateľné. To je nebo, Nirvána. Je to úroveň prírody, ktorá je pre fyzické zmysly nedostupná, ale je prístupná pre vedomie, ak vieme, ako ho používať.

Ak aktivujeme vedomie tu a pracujeme s ním, veľmi vytrvalo, aby sme ho oslobodili od negatívnych vlastností ako je hnev a hrdosť, tak sa stáva sprostredkovateľom, cez ktorého zostávame spojení s naším Najvnútornejším, a potom môžeme začať pociťovať vedomé vlastnosti, ktoré patria do Nirvány. Tieto vlastnosti sú pokora, láska, trpezlivosť, aktívnosť, cudnosť, atď. Tieto vlastnosti alebo cnosti sú veľmi pekné. Sú to vyššie emócie, ktoré môžeme zažiť, ak je vedomie aktívne.

Bohužiaľ, obvykle neaktivujeme vedomie takýmto spôsobom. Zvyčajne naše vedomie spí a my zostávame bez akéhokoľvek uvedomovania si jeho existencie. Dokonca zabúdame, že sme v našom fyzickom tele.

Vo väčšine prípadov sa tackáme životom, s neustálym mentálnym hlukom v našej mysli. Neustále reagujeme automaticky, nevedome, na rôzne okolnosti života, nad ktorými nemáme žiadnu kontrolu. To je dôvod, prečo nevieme, kam ideme. Preto trpíme tak veľkou úzkosťou a neistotou.

Nevieme, čo sa s nami stane a máme veľa obáv z toho, čo sa stane. Máme veľký strach, pretože nemáme nič božské v našom vnútri, a pretože sa necítime skutočne spojení s nikým iným. Máme veľký strach, pretože nevieme, odkiaľ sme prišli, alebo kto sme, alebo čo máme robiť so životom, alebo čo máme robiť dnes alebo zajtra. Čo je správne? Nevieme, tak hádame.

Všetka táto neistota, úzkosť a strach sú stres, bolesť a stávajú sa pochybnosťami, skepticizmom a fanatizmom. Náš strach a naša potreba a túžba po bezpečnosti sa stáva takou bolesťou, že sa pokúšame dať na to obväz, psychologický obväz. Vtedy prijmeme nejaké náboženstvo alebo vieru, pripojíme sa k skupine alebo cirkvi, ktorá nám hovorí veľa krásnych vecí, že ak veríme a budeme dodržiavať pravidlá, pôjdeme do neba. Ak súhlasíme len s "tým a oným" a dáme určitú sumu peňazí, alebo dáme určitý čas, alebo nosíme to správne oblečenie, alebo ideme a pokúsime sa evanjelizovať iných ľudí, aby sa pripojili – bez ohľadu na kroky - tieto veci zaručia náš vstup do neba. Keďže náš strach je taký silný a naša neistota a nedostatok vedomostí sú tak obrovské, chytáme sa na tieto náboženstvá, myšlienky a presvedčenia. Napriek tomu, že je to len spôsob, ako sa vyhnúť skutočnej povahe našej situácie.

Bohužiaľ, toto sa deje aj v gnostickej tradícii. Mnohí ľudia robia z gnózy len ďalšiu dogmu, len ďalší systém, ktorý podopiera ich troskotajúci pocit vlastnej osobnosti. Pretože v skutočnosti, to sa deje.

Keď sa niekto pripojí k akejkoľvek skupine - či už ide o politickú, náboženskú, hudobnú, vedeckú, vzdelávaciu, atď. – alebo lipne na akejkoľvek teórii alebo doktríne, vrátane takzvaného ateizmu, táto osoba sa stáva veľmi fanatickou a slepou, pretože sa spolieha na tú pripútanosť, aby jej poskytla pocit psychickej bezpečnosti. Nemôže priznať, že jej pocit vlastnej osobnosti je nedostatočný; jej pocit toho, kým je, je tak slabý a krehký, že sa pokúša obrniť členstvom, vierou alebo teóriou.

Nemyslite si, že to ostatní ľudia sú tí čo to robia: všetci to robíme. Všetci sa obliekame v našich mysliach do psychologického oblečenia, ako je členstvo v skupinách, názory, presvedčenia, krásne vyhlásenia, pričleňovanie k určitým ľuďom, ku krajine, rodine, aby sme vytvorili obraz o sebe, pretože sme presvedčení, že vytvorením imidžu to zrealizujeme. Veríme, že ak nás iní ľudia budú takto vidieť, aj my sami sa tak uvidíme, a to je naozaj to, čo chceme.

V našich mysliach sa neustále snažíme zmeniť naše vnímanie toho, čo sa deje, aby sme sa cítili lepšie. Snažíme sa tiež zmeniť to, ako nás vidia ostatní, aby nás videli tak, ako chceme, aby nás videli. To všetko je podvod. Chceme, aby nás ostatní utvrdili v tom, čo sa o sebe mylne domnievame. Chceme, aby nás ostatní videli tak, ako sa sami chceme vidieť. Chceme, aby nás vnímali ako úspešných, cnostných, obdivuhodných. Chceme byť vnímaní ako pekne upravení, s dobrým prejavom, dobre vzdelaní alebo s "výhodným postavením" k osvieteniu alebo oslobodeniu. Chceme, aby nás ostatní videli, akoby sme mali tajný kľúč k úspešnému životu. Chceme, aby nás ostatní videli ako pokorných, ako majstra, ako proroka. Alebo jednoducho, niekedy chceme, aby na nás pozerali so závisťou. Je to pravda: chceme, aby ostatní chceli byť ako my; aby ostatní chceli to, čo máme my, a preto úmyselne predvádzame to, čo si myslíme, že máme. Aby niekto povedal: "Ach, to aj ja chcem, chcem byť ako ona, chcem byť ako on. Prial by som si, aby som tak dobre vyzeral. Prial by som si, aby som to tak zvládal. Prial by som si, aby som bol tak silný a zásadový."

Všetci projektujeme tieto obrazy v našej mysli a pokúšame sa ich prezentovať okolo nás, ale to je všetko klam. Nie je to úprimné. Nie je to autentické. Je to 100% falošná osobnosť. To nemá nič spoločné s faktami.

Odievame sa do lží, pretože sa nevidíme takí, akí skutočne sme. Chceme sa vidieť takí, akí nie sme. Nevieme čeliť pravde o tom, kto sme a čo sa z nás stáva.

Kvôli nášmu starému zvyku snažiť sa správať ako niečo, čo nie sme, v momente, keď narazíme na to, čím sme sa stali, utekáme. Keď sa v živote stane niečo, čo ukazuje, kto sme skutočne vo vnútri, obhajujeme sa s tým, že "to nie som ja", zatajujeme fakty, robíme všetko pre to, aby nebolo vidieť, čo sa v nás skrýva.

Preto väčšina ľudí opúšťa gnózu. Áno, väčšina ľudí opúšťa toto učenie čoskoro potom, čo ho nájdu. Gnóza znamená skutočné poznanie. Utekáme od zrkadla, ktoré nám ukáže našu tvár. Naša psychologická tvár je groteskná.

Samael Aun Weor mnoho krát opakoval, že ak by sme práve teraz mohli vidieť sami seba v zrkadle životnej veľkosti, akí skutočne sme, tak by sme sa zbláznili. Toto je pravda.

Ľudia, ktorí sa vážne zaujímajú o štúdium a používanie kľúčov, ktoré poskytuje gnóza, čoskoro prídu k tejto vízii. Táto vízia sa nazýva "strážca prahu". V tejto vízii vidíme, čo vlastne sme, psychologicky. Nie je to tá skromná, vľúdna, veľkorysá, láskavá a trpezlivá osoba, čo si chceme predstaviť, že sme. Táto vízia je symbolizovaná v niekoľkých knihách, ako je "Frankenstein". Frankenstein obsahuje záblesky počiatočných vedomostí. Frankenstein je vytvorený z mŕtvych vecí, osvietený diabolským intelektom, mysľou zločinca, klamára, podvodníka, satana. Frankenstein predstavuje to, čo sme vo vnútri, ale my nechceme tomu čeliť. Ďalšou knihou, ktorá to ilustruje, je "Obraz Doriana Graya" od Oscara Wildea, v ktorom Dorian Gray má zrkadlo, ktoré mu pomáha skrývať svoju pravú povahu a pomáha mu ukázať falošný obraz seba samého. Toto je falošná osobnosť.

Môžeme to otestovať na sebe, aby sme zistili, či je to pravda. Aby sme to urobili, musíme si však pamätať na tie dve skutočnosti, ktoré som spomenul na začiatku:

1. aby sme pamätali na to, že máme vedomie, a aby sme ho aktivovali z okamihu na okamih vedomím pozorovaním všetkého vnútri i vonku
2. aby sme si pamätali, že sme tu v tele: byť prítomný v momente, tu a teraz

Po nejakých cvičeniach s používaním vedomia týmto spôsobom sa dostaneme do pozície byť schopní pozorovať to, čo sa v našej psychike skutočne deje, z okamihu na okamih. Inými slovami, začneme oddeľovať vedomie od osobnosti.

Namiesto toho, aby osobnosť tak aktívne premietala falošný obraz, robíme túto osobnosť pasívnou. Aktivujeme vedomie, ktoré je bdelé, pozorné. Vedomie by nemalo projektovať, ale prijímať. Nemali by sme presadzovať imidž a snažiť sa manipulovať naše vnútorné a vonkajšie prostredie, aby sme mali daný vzhľad, ale namiesto toho by sme mali pozorovať to, ČO JE, a vnímať naše vnútorné a vonkajšie prostredie, AKÉ SÚ. Musíme sa naučiť, ako vidieť bez zmeny toho, čo vidíme. Musíme sa naučiť vidieť všetky javy, aké sú skutočne.

Keď dosiahneme túto schopnosť vidieť veci, aké naozaj sú - pretože to je schopnosť - potom začneme vidieť pravdu o tom, kto naozaj sme. Kým to neurobíme, nemôžeme vidieť sami seba, pretože naša osobnosť nás nenechá. Nie je to v jej povahe, nie je na to stavaná.

Len vedomie nám môže ukázať, kto sme naozaj. Je to veľmi dôležitý bod, pretože naša osobnosť bude zasahovať, ak sa nenaučíme byť si toho vedomí. Niektorí z nás majú osobnosť vybudovanú na pýche, ktorá rada vytvára krásny obraz vo vnútri aj vonku; radi sa vidíme ako silní, schopní, spasiteľ, atď. Napríklad, čoskoro po prečítaní nejakej knihy alebo teórie veríme, že ju plne chápeme a môžeme učiť iných. Niekedy knihu ani nemusíme čítať. Vidíme sami seba ako najpokornejšieho človeka alebo najväčšieho pracanta. Veríme, že sme takí dobrí, ako len môžeme byť. No všetko je to chabý imidž, ktorý vytvárame, aby sme zabránili sebe a ostatným vidieť, akí sme skutočne vo vnútri.

Niektorí z nás majú osobnosť založenú na hanbe; máme tendenciu k sebapodceňovaniu a naša osobnosť nás rada ubíja. Inými slovami, vytvárame sebe a ostatným obraz mučeníka. Radi znovu a znovu vytvárame obraz trpiteľa, toho, komu nikto nerozumie, toho, kto bol zradený a komu krivdili. Vidíme sami seba ako niekoho, kto nikdy nemal šancu alebo príležitosť, pretože nám to bolo vždy odopreté. Mnohí z nás majú takú osobnosť a my sa ubíjame a máme veľa sebaľútosti.

Existujú miliardy rôznych osobností, z ktorých každý vychádza zo skúseností, ktoré sme mali v živote. A aby sme mohli vidieť sami seba, akí skutočne sme, naša osobnosť sa musí stať pasívnou. Inými slovami, musíme prestať uvažovať o tom, že sme takí a takí ľudia s určitým menom, že sme z určitého miesta, že máme určité vzdelanie alebo že máme určité kvality alebo schopnosti: musíme zabudnúť všetky tieto veci a naučiť sa vidieť veci (vo vnútri i mimo) bez filtra.

Kým nevidíme presne, čo je naša osobnosť, naša vízia bude filtrovaná, nepresná a nezreteľná. Je nevyhnutné, aby sme sa naučili vnímať bez akéhokoľvek filtra, aby sme sa naučili vnímať bez okuliarov, bez zrkadiel, bez lomu alebo odrazu, ale aby sme videli čisto. To znamená: musíme vidieť veci tak, ako sú, bez toho, aby sme sa ich pokúšali meniť, upravovať, vysvetľovať, racionalizovať a pod.

Len vedomie vidí skutočnosť.

Každé ego je filter. Chlipnosť vidí všetko chlipne. Hrdosť vidí všetko tak, ako to chce vidieť. Závisť vidí len to, čo chce. Strach vidí len to, čo chce. Každé ego, každá vada, vidí len to, čo chce vidieť.

Osobnosť je filter. Ak máme osobnosť založenú na konzervatívnej politike, budeme interpretovať všetko, čo vidíme, podľa konzervatívnej politiky. Ak máme osobnosť založenú na africkej kultúre, budeme interpretovať všetko, čo vidíme podľa africkej kultúry, atď., atď.

Každý psychologický výtvor je filter. Viera je filter. Teória je filter. Naša krajina, meno, história, rodina, náboženstvo, viera, politické skupiny atď. ... Toto sú filtre v našich mysliach, ktoré manipulujú to, ako vidíme. Zaslepujeme sa.

Keď vyvinieme schopnosť vidieť sami seba, akí skutočne sme, pozorovať naše kráľovstvo, ako vlastne existuje z okamihu na okamih, je to znepokojujúca skúsenosť. Vždy. Nie je to príjemné. Teraz vás varujem, pretože vnímanie samých seba, akí naozaj sme, je v mnohých mytológiách symbolizované ako zostup do pekla. O tomto je celá Božská komédia. Práve o tomto sú zostupy hrdinov do pekla.

Musíme vidieť, čo sme, na skrytej strane vecí, na strane, ktorú sme nikdy neukázali sebe ani nikomu inému.

Pozorovaním seba tu a teraz a vidiac, akí sme v našich vnútorných vzťahoch s ostatnými, začíname vidieť, že v skutočnosti nemáme vlastnosti, ktoré si nahovárame, že máme. Radi by sme verili, že sme pokorní alebo trpezliví, veľmi dávajúci, veľmi starostliví o ostatných ľudí, takým alebo takým spôsobom veľmi počestní. Ale keď naozaj začneme sledovať to, čo je naozaj v našej psychike, začneme vidieť, že sú to len lži, ktoré radi nahovárame sebe aj iným, a že skutočnosť z okamihu na okamih je, že sme úplne samoľúbi, úplne seba-stotožnení, sme narcisti, fascinovaní vlastným falošným imidžom.

Sme zhypnotizovaní. Spíme. Snívame. Snívame sen, ktorý neexistuje.

Vďaka vedomému pozorovaniu seba vidíme, napríklad v rozhovore s blízkym, že na povrchu pôsobíme veľmi trpezlivo alebo veľmi milujúco, zatiaľ čo vo vnútri sme skutočne veľmi podráždení. To je neúprimné. Klameme seba aj nášho milovaného.

Alebo navonok, keď hovoríme s naším šéfom, konáme veľmi priateľsky, pokorne, podriadene a súhlasne, ale vo vnútri sme nenávistní, rozhorčení, nahnevaní a hrdí.

Alebo chodíme do kostola alebo sa pridáme k duchovnej skupine a navonok sa správame veľmi milo, pokorne, príjemne a duchovne, ale vo vnútri po niekom bažíme alebo zúrime hnevom alebo sme plní pochybností a skepticizmu.

Vnímanie týchto vnútorných rozporov šokuje mnoho ľudí, až opustia tieto učenia. Toto je hlavný dôvod, prečo väčšina ľudí opúšťa tento druh výučby, aj keď v mnohých prípadoch o tom nevedia; zvyčajne ľudia hľadajú výhovorky alebo ospravedlnenia odchodu, rovnako ako to robia v mysli, zatiaľ čo skutočným dôvodom je vyhýbanie sa pravde. Nevedia čeliť skutočnosti o tom, kto skutočne sú. Preto vás na to pripravujem. Ak začnete vážne pracovať na prebudení vášho vedomia podľa metód ktorými učíme, a nemáte takú skúsenosť, že ste skutočne šokovaní tým, čo v sebe vidíte, nakoniec budete. Buďte pripravení, pretože to nie je ľahké.

Keď začneme vidieť rozpor v našom správaní a v obsahu našej psychiky, potom začneme vidieť, kde skutočne sme v živote. Keď skúmame náboženstvo alebo filozofiu, to je to, čo chceme, že? Chceme poznanie, chceme vedieť, kto naozaj sme, ale keď príde na fakty, my to vlastne nechceme vidieť. Je na nás, aby sme mali odvahu a vytrvalosť vidieť fakty ako sú. Inými slovami, je na nás, aby sme sami sebe dovolili vidieť, akí sme neúprimní a akí sme protikladní.

Buďte k sebe úprimní. Dovoľte sami sebe vidieť fakty. Nie je to ľahké vidieť ich, keď sme si mysleli, že sme pokorní, ale v skutočnosti sme arogantní. Mysleli sme si, že sme veľmi milujúci a láskaví, no sme veľmi sebeckí. Je veľmi veľa príkladov na vymenovanie, a každý z nás má to svoje; to je dôvod, prečo to musíme nájsť sami. Nie je možné napísať podrobný návod: "Hľadajte toto ego, ktoré sa správa takto." Toto nie je možné. To by bolo pokúšať sa katalogizovať každý atóm, ktorý existuje a to nejde.

Vo vnútri, každý z nás má obrovský katalóg správania, ktorý je pre nás jedinečný. Moje správanie funguje podľa toho, ako som ho vytvoril a bude veľmi odlišné od vášho. Moja hrdosť má charakteristiky a vlastnosti, ktoré len ja dokážem rozpoznať a pochopiť, lebo ja som ich vytvoril. Rovnako ako vy máte svoje vlastné. Nemôžem vám povedať, aká bude vaša pýcha. Vy to musíte objaviť.

Každý z nás má vlastné psychologické kráľovstvo, ale nevieme, čo je v ňom. Toto musíme zistiť: čo je v našom kráľovstve? Čo tvorí naše kráľovstvo? Kto má na starosti naše kráľovstvo? Kto sedí na tróne? Mal by tam byť božský kráľ: náš Najvnútornejší, mág, mudrc, kráľ, ktorý by mal sedieť na tomto tróne súvisiacom s epifýzou, súvisiacom so srdcom, ktorý vedie kráľovstvo podľa božskej vôle, božského zákona , v harmónii s vesmírom, Tao. Ale, bohužiaľ, keď úprimne začneme analyzovať, ako sa správame, začneme vidieť, že nikto v kráľovstve nepočúva skutočného kráľa. Všetci v kráľovstve počúvajú falošného kráľa a podľa okolností je na tróne zakaždým iný kráľ. Niekedy počúvame príkazy kráľa Strach, niekedy aj kráľa Závisť. Niekedy počúvame rady kráľa Chlipnosť a inokedy kráľa Lenivosť. Ale keďže títo falošní králi chcú len uspokojiť seba, naše kráľovstvo je vyčerpané a čoraz viac hrozí úplné zlyhanie. Potrebujeme obnoviť právoplatného kráľa.

Ak chceme obnoviť právoplatného kráľa v našom psychickom kráľovstve, musíme vedieť, ako ho rozpoznať. To znamená, že musíme jasne vidieť, s kým máme vo vnútri dočinenia. Potrebujeme vidieť tvár nášho psychologického stavu. Túto tvár môžeme vidieť iba vtedy, ak budeme dostatočne silní na to, aby sme sa pozreli do zrkadla a vyčistili ho. Tým zrkadlom je Vedomie, ktoré odráža obsah našej psychiky, ak ho čistíme a používame.

Aby zrkadlo vedomia dokonale odrážalo realitu, musí byť vyčistené a vyleštené. Sebapozorovanie a sebapamätanie pomáhajú; keď aktivujeme naše vedomie týmto spôsobom, začneme "vytriasať prach". Nemôžeme však skutočne vyčistiť a vyleštiť naše psychologické zrkadlo iba samotným pozorovaním. Naše vnútorné psychologické zrkadlo leštíme prostredníctvom meditácie.

Meditácia je stav vedomia, v ktorom je vedomie úplne prebudené, jasné a ostražité, vnímavé a bez filtrov. Meditácia je prirodzený stav vedomého vnímania. Meditácia je srdcom a dušou oslobodenia.

Meditácia nie je opakovanie mantry; nie je to koncentrácia na nejaký symbol, zvuk alebo obrázok. Toto sú koncentračné cvičenia.

Meditácia je čisté neobmedzené vnímanie Vedomia. Keď je Vedomie úplne prebudené a zbavené všetkých podmienok a filtrov, vidí realitu. Je to čistá forma meditácie, bez akejkoľvek falošnosti.

Pravá meditácia je plný rozkvet všetkých kapacít vedomia, nenútený a bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu.

Skutočná meditácia je čisté, nefiltrované vnímanie.

Tu je koncept, ktorý je potrebné zrevidovať: máme predstavu, že meditácia je definovaná tým, že sedíme v lotosovom sede, s prstami zapletenými určitým spôsobom. To je lož. To je len reklama a marketing, a je to lož. Meditácia nemá nič spoločného s telom. Meditácia je stav vedomia, nie fyzické držanie tela.

Kto skutočne medituje, robí to v každom okamihu života, bez zastavenia, v každej činnosti. Skutočná meditácia je činnosť vedomia, nie telo. Meditácia nie je viera. Meditácia nie je myšlienka. Meditácia nie je mantra. Meditácia nie je dýchanie. Meditácia nie je predstavovanie alebo fantazírovanie.

Skutočná Meditácia je prebudené Vedomie: čisté, nefiltrované vnímanie reality, vnímanie javov či už v nebi, pekle, alebo vo fyzickom svete.

To je dôvod, prečo znova a znova opakujeme: pravá Meditácia je mimo tela, za pocitmi, za myšlienkami. Meditácia je činnosť vedomia. Čisté vnímanie. Ak to chcete pochopiť, musíte to zažiť. Keď to pochopíme cez vlastnú skúsenosť, potom sme pochopili niečo veľmi, veľmi dôležité, niečo také vzácne, je to cennejšie než akýkoľvek majetok, ktorý kedy môžete získať vo fyzickom svete. Je to cennejšie ako diamanty a zlato, pretože táto funkcia vedomia je vchod do neba, vstup do Nirvány, vchod do oslobodenia.

Keď začneme skutočne vnímať naše rozpory, a začneme vidieť skryté sklony v našej mysli - sklony, ako sú hnev, pýcha, žiadostivosť, závisť - keď začneme vidieť, že tieto vlastnosti sú  skutočne v nás, a že filtrujú naše zážitky, že nám spôsobujú utrpenie, potom to samozrejme chceme zmeniť, a musíme to zmeniť.

Prvým krokom je, že ich musíme vidieť. Keď pozorujeme a pamätáme si seba a ako vedomie sme aktívni, potom začneme vidieť, ako trpíme. Akonáhle začneme vidieť, ako trpíme, začneme túžiť vyliečiť sa a zmeniť toto utrpenie. Takže v prvom rade to musíme vidieť. Ak nebudeme ani len vidieť našu chorobu, ktorá nás zabíja, nemôžeme ju liečiť. Musíme ju najprv vidieť. Musíme ju diagnostikovať.

Choroba, ktorá nám vytvára utrpenie, sa nazýva peklo, ego, sedem hlavných hriechov, Samskár, Klipot, pýcha, sexuálna žiadostivosť, závisť, obžerstvo, žiarlivosť, hnev, nenávisť, chamtivosť... Existuje mnoho názvov pre tieto klietky, ktoré väznia naše vedomie, a udržujú nás v toľkej bolesti.

Keď naozaj začneme pozorovať skutkovú podstatu našej existencie, začneme vidieť, že už žijeme v pekle. Z psychologického hľadiska, sme v pekle. Duchovne, sme v pekle.

Aká je obvyklá definícia pekla? Utrpenie. V každom náboženstve po celom svete, peklo je utrpenie. Niekedy je to trpieť ohňom, niekedy trpieť ľadom. Niekedy je symbolizované démonmi prenasledujúcimi dušu. Kto sú tí démoni? Sú vnútri nás. Kto nás prenasleduje v priebehu dňa? Náš vlastný hnev, naša túžba, naša vlastná žiarlivosť, naša nespokojnosť. Túžime mať pekné nové auto, ale nemôžeme si ho dovoliť, a preto cítime bolesť, "horíme" túžbou. Túžime mať viac peňazí, ale nevieme ich získať, tak cítime bolesť. Túžime byť zdraví, ale nie je to možné, pretože máme karmu. Túžime byť rešpektovaní, ale nie sme, a trpíme.

Všetko utrpenie ktoré prežívame, sa vynára z nášho vnútra, nie mimo nás. Keď nám niekto povie niečo zlé, kritizujúce, zraňujúce, nie je to ten človek, kto nám ublížil, a nie sú to slová, ktoré nás bolia, je to naša interpretácia, ktorá nás bolí. Ak vám vaše dieťa povie: "Nenávidím ťa" alebo "Si hlúpy", usmejete sa. Neubližuje vám to. Ale ak rovnaké slová povie váš priateľ, alebo váš manžel, ublíži vám to, cítite sa zranení, zúrite. Prečo? Slová sú rovnaké. Jediný rozdiel spočíva v tom, ako ich vy interpretujete. Slová majú len takú hodnotu, akú im dáte vy. Peklo toho zúrivého hnevu a bolesti si vytvárate sami.

Rovnako tak akákoľvek negatívna emócia, akýkoľvek znepokojujúci pocit, sa vytvára vo vnútri, nie vonku. To znamená, že peklo je vo vás, nie mimo vás.

Zároveň môžeme pravdepodobne nájsť momenty v našom živote, kde sme zažili niečo tak nádherné, tak tajomné, tak neopísateľné, že sme si to zapamätali a túžime, aby sa to vrátilo. Môže to byť niečo, čo nemôžete ani vyjadriť slovami, ako západ slnka alebo spomienka z detstva, keď ste len bežali v poli, a cítili ste čistú, jednoduchú, šťastnú nevinnosť. Alebo to môže byť okamih, ktorý ste naozaj úprimne zo srdca venovali niekomu inému, a on bol tak vďačný, a bolo to tak úprimné, že to dojalo samotnú vašu dušu. Ten zážitok, ten pocit, vyšiel zvnútra. Ten pocit je ako dotknúť sa Nirvány, neba.

Nebo a peklo, Samsára a Nirvána, sú psychologické. Objavujú sa vnútri v nás.
 
Chceme vstúpiť do neba? Chceme vyjsť z pekla? Samozrejme, všetci chceme. Nikto z nás nechce trpieť. Všetci chceme byť šťastní. Všetci chceme byť oslobodení od bolesti. Problém je, že máme predstavu, že k oslobodeniu dôjde až po smrti, alebo potom, čo sme dali dosť prísľubov nášmu kostolu alebo chrámu alebo odriekli dosť modlitieb, alebo prešli dosť rituálmi, alebo im dali dostatok peňazí, alebo preskočili dosť prekážok, alebo prešli dosť obručami, že vodca povie: "Dobre, žehnám ti, teraz pôjdeš do neba." To nie je vstup do neba. Ako by mohol? Nebo je vo vás. Ako môže niekto mimo vás otvoriť dvere, ktoré sú vo vnútri vás? Iba vy ich môžete otvoriť.

Nebo nie je mimo vás, a nikto okrem vás nedrží kľúče od neho. Žiadna osoba, cirkev, náboženstvo, kniha, teória, majster, alebo učiteľ nemôže otvoriť tie dvere. Dvere sú vo vás a vo vašich vlastných skutkoch. Prostredníctvom svojich vlastných skutkov otvoríte dvere do neba alebo do pekla. Je to len na vás, v každom okamihu.

Potom, keď už dokážete používať dvere a zmeníte obsah vášho psychologického kráľovstva, zmeníte aj smerovanie vášho života.

Sústavná činnosť vytvára energiu v danom smere. Ak sú vaše činy stále riadené chúťkami alebo frustráciou, budú tieto vlastnosti rásť a viac a viac vás obklopovať, až sa do nich úplne ponoríte. Po smrti zostanete na tejto ceste: ak ste v pekle teraz, budete v pekle aj potom, pokiaľ neurobíte radikálnu zmenu.

Rovnako tak, ak sú vaše činy neustále poháňané vedomými hodnotami, ako je pokora, počestnosť, trpezlivosť a milosrdenstvo, potom sa priebeh vášho života bude odvíjať pod ich vplyvom, a to prirodzene prinesie výsledky: nebo, nirvánu.

Ktoré sú najsilnejšie vplyvy vo vašej mysli a srdci? Oni rozhodujú kde ste a kam pôjdete.

Zanechajte škodlivé činnosti, osvojte si cnostné, skroťte svoju myseľ. To je Budhovo učenie.

Ak chcete vstúpiť do neba, nemusíte nikomu veriť, nikoho nasledovať, nikomu platiť. Musíte len zmeniť spôsob vášho správania, a to môžete zmeniť len vtedy,  keď vidíte, ako sa správate. Nemôžete zmeniť niečo, čo nevidíte.

Tiež, ak sa objaví bolesť, úzkosť alebo strach, alebo ak trpíte psychicky, v žiadnom prípade to  nezmeníte tým, že zmeníte vonkajšie faktory. Pamätajte: naša radosť alebo smútok sú vo vnútri. Je to stanovené na základe nášho stavu vedomia.

Bohužiaľ, všetci sa snažíme zmierniť svoje utrpenie požadovaním zmeny našich okolností. Keď nás niekto rozčuľuje, my sa mu vyhýbame alebo ho kritizujeme. Keď sa cítime osamelo, vyhľadávame niekoho alebo niečo zvonku, aby zmiernil ten pocit. Keď sa cítime nenaplnení, skúšame inú prácu, iného manžela, inú vieru, iné mesto, inú krajinu... Vždy sa snažíme zmeniť vonkajšie veci, v snahe napraviť vnútorné problémy. Ale skutočná zmena takto nefunguje.

Ak chcete uvoľniť uzol, musíte najprv zistiť, ako bol zaviazaný. - Budha Šákjamuni

Musíme sa pozrieť na uzol v našom srdci, uzol v našej mysli, uzol, ktorý je naša vlastná psychika. Potom, keď vidíme sami seba v práci alebo doma, prežívať psychologickú bolesť v akejkoľvek situácii, môžeme začať analyzovať pomocou vnímania: "Odkiaľ tá bolesť prichádza a prečo? Prečo mám reagovať týmto spôsobom? Prečo obhajujem svoje správanie?"

Každá jedna činnosť, či už fyzická, emocionálna alebo duševná, je manipulácia s energiou. Každá manipulácia s energiou vytvára dôsledok. To je zákon prírody. Neexistuje jediná úroveň prírody, ktorá je oslobodená od tohto zákona. Dokonca aj Einstein to odhalil; energia a hmota sú premenlivé, nikdy nemôžu byť zničené, môžu byť len zmenené z jedného na druhé. Inými slovami, vaša duševná energia vytvára dôsledok, niekedy v hmote, niekedy v energii, ale tá energia má účinok, má následky.

Keď sa cítite nahnevaní, pozrite sa na seba: aké sú dôsledky tohto hnevu? Prvý z nich okamžite pocítite; hnev je bolestivý. Hnev je forma utrpenia.

Takisto pýcha. Divíte sa niekedy prečo sa cítite oddelení od ostatných? Je to kvôli pýche. Namýšľame si pocit seba, a stotožňujeme sa s ním, a tak sa sami oddeľujeme od ostatných, vidiac sami seba ako lepších, alebo odlišných. To je dobrovoľne prijatá bolesť.

Takisto hnev. Hnev chce, nech iní trpia, pretože sme trpeli my. Hnev chce pomstu, odplatu, priznanie, úhradu - to všetko je sebecké, a môže to mať za následok iba bolesť. Hnev nikdy nemôže priniesť šťastie. Nikdy. To nejde. Hnev môže vytvárať iba utrpenie.

Žiadostivosť nikdy nemôže priniesť šťastie, skutočnú spokojnosť. Máme predstavu, že chtivosť môže priniesť šťastie, že môže priniesť príjemný pocit, ale nevidíme, že tieto pocity sú kyvadlo energie. Čím viac sa usilujeme mať príjemné pocity, tým viac sa to ​​kyvadlo spätne prehupne na tie bolestivé. To je večný zákon kyvadla. Baženie a averzia sú kyvadlový pohyb utrpenia. Ten pohyb bude ustavičný, pokým budeme načúvať túžbam.

Takže, týmto spôsobom musíme analyzovať celé naše správanie, hľadať príčiny a následky: fakty. "Keď som urobil toto a tamto, potom sa stalo toto." Nikdy sme neurobili tento druh objektívnej analýzy nášho psychického stavu. Nikdy sme sa nepozreli na svoje činy úprimne, vedome. Namiesto toho, keď sa pozrieme na naše činy, obhajujeme sa, "Tak som to urobil, pretože som mal právo, bolo to opodstatnené... pretože on urobil to, a ona urobila tamto, a ja som si to zaslúžil." To je sebaklam. Klameme sami seba, neustále, a to je tá najhoršia forma podvodu, ktorá vo svete existuje - sebaklam. Každý z nás má vinu, že klame sám seba.

Keď sami začneme pátrať, čo je v našom vlastnom pekle, začneme zisťovať veľa znepokojujúcich bolestivých faktov, ale musíme tie veci vedieť. Naše vedomie je uväznené v týchto elementoch pýchy, chamtivosti, žiarlivosti, atď.; to je dôvod, prečo nimi trpíme. Keď trpíme bolesťou závisti, túžby po tom, čo má niekto iný, a cítime tú bolesť priania, aby sme to mali my, vytvorili sme tú závisť, investovali sme do nej svoju energiu. To je dôsledok stotožňovania, spánku, snívania, fantazírovania.

Denné snívanie vytvára ego, túžbu, a keď vytvárame tieto túžby, trpíme vnútri nich. Vedomie je v ich pasci. Inými slovami, ako nás učí mytológia, Orfeova manželka je uväznená v pekle. Helena je uväznená v Tróji. Krása duše spí (Snehulienka), uspaná jablkom túžby, vytvoreným zlou čarodejnicou. Naše vedomie (sefira Gebura) spí v Klipot a trpí.

Z tohto sa chceme vyslobodiť. To nie je len myšlienka, to nie je len teória, každý z nás to zažíva. Naše vedomie je tá jediná krásna vec, ktorú máme, jediný čistý prvok, najväčšia krása na svete, ako je opísaná Helena Trójska. Helena je to isté ako Danteho Beatrice. Beatrice bola krásna žena, s ktorou Dante túžil byť zjednotený. Beatrice je božská duša, ktorá je súčasťou nášho vedomia, ktorá ostala v pasci, uväznená, zajatá nepriateľom. To je Perzefóna skrytá v doméne Pluta, Hádesa. Ak poznáte nejakú mytológiu, poznáte ten príbeh v istej podobe. Tento príbeh existuje v každej jednej svetovej tradícii, a znázorňuje vecnú skutočnosť, ktorá je psychologická. To je naša realita.
 
Existuje cesta k oslobodeniu, a to prostredníctvom pôsobenia sefiry Tiferet. Tiferet predstavuje rytiera, bojovníka, ľudskú dušu. To je naša vedomá vôľa. V mytológii túto vlastnosť zastupuje Orfeus, Perseus, Théseus, Dante a podobne, veľkí hrdinovia, ktorí musia byť odvážni a zostúpiť do pekla, aby vykúpili dušu. Inými slovami, hrdina nemôže ísť do neba, pretože duša je uväznená v pekle. Orfeus nemôže nechať svoju ženu v pekle; on ju miluje, potrebuje sa s ňou zjednotiť. Takže ju musí zachrániť, a to je to, čo musíme urobiť my: extrahovať naše vedomie z ega, z Klipot.

Klipot je hebrejské slovo, ktoré znamená "škrupiny". Týka sa psychologických štruktúr, rovnako ako fľaše alebo škrupiny, veci, ktoré vyrábame, v ktorých vnútri je naše vedomie v pasci. Musíme ísť tam dole a rozbiť všetky tieto škrupiny. Musíme "vyčistiť stajne", ako urobil Herakles. Musíme byť hrdinskí a zachrániť krásky, ktoré máme vo vnútri.

Spôsob, akým sa to dosiahne, je, že v prvom rade, Tiferet, čo je miesto, kde sa vynorí naše vedomie, musí spoznať peklo, musí vedieť, ako sa v ňom pohybovať. Tiferet (naša ľudská duša) potrebuje zbrane, výzbroj, ochranu. Peklo nie je miesto relaxačného pobytu; je veľmi nebezpečné. To je dôvod, prečo gnóza sa nazýva Cesta po nabrúsenom ostrí britvy: je to veľmi nebezpečné. Gnóza nepredstavuje hrozbu fyzicky; hrozba je vnútri vás. Hrozba je vaša vlastná myseľ. Veľkou hrozbou je, ako budete používať tieto znalosti. Poznanie je moc, a zostúpiť do pekla je riskantné, ale je to tiež potrebné, neodvratné, nevyhnutné.

Ľudská duša (Tiferet) dostane svoje zbrane, moc a vedenie od Božskej Matky hlboko v nás, ktorá sa nazýva Héra, Aténa, Minerva, Coatlicue, Rea, Sarasvatí, Tara, atď. Existuje mnoho mien pre Božskú Matku. Spomeňte si, v gréckych mýtoch, Aténa poskytuje Perseovi a Théseovi zbrane. Aténa je tá, kto vedie Odysea. Aténa je tá, kto vedie trójsku vojnu, pre vykúpenie Heleny. Aténa je symbolom Božskej Matky.

Zbrane, ktoré potrebuje ľudská duša, súvisia s tým, ako využívame vedomie. Keby sme (Vedomie) zostúpili do nášho psychologického pekla, akí sme teraz - nahí, neozbrojení, naivní, hlúpi - démoni (naše egá) nás pohltia. Vidíme to v mnohých prípadoch. Ľudia si osvoja takéto mocné vedomosti, nechajú sa zviesť svojou vlastnou pýchou a začnú vyhlasovať, že sú veľkí majstri alebo proroci. Vidíme ľudí, ktorí sa nechajú zviesť vlastným strachom, a ktorí sa stali ráznymi odporcami učenia, o ktorom si kedysi mysleli, že je tak krásne. Takto ľudská duša stráca svoju cestu vo svojej vlastnej priepasti, odklonená vlastným egom - strach, pýcha, závisť, žiarlivosť, zlosť. Ale ak budeme spoliehať na našu Božskú Matku, ona nám môže poskytnúť ochranu a zbrane, ale len vtedy, ak budeme robiť svoju úlohu. Tá výzbroj súvisí so solárnymi telami, a súvisí s cnosťou, ale tiež súvisí s meditáciou: to je tá najväčšia zručnosť, akú človek môže mať: vedieť, ako používať vedomie, bez akýchkoľvek úskokov. 

Meditácia je moc vedomia, aktívne, vedome a prebudene vstupovať do akejkoľvek sféry existencie a nedať sa rozptýliť, zviesť, alebo obalamutiť. Nedokážeme to ani tu, v našich fyzických telách. To je dôvod, prečo začíname trénovať v tu a teraz.

Ak sa nenaučíte tu a teraz udržiavať neustálu ostražitosť schopnú vyhýbať sa akejkoľvek hypnóze, rozptýleniu alebo zvádzaniu, potom budete čeliť obrovskému, neprekonateľnému problému - pretože, keď zostúpite do svojej priepasti a začnete čeliť faktom vašej vlastnej existencie, psychicky začnete čeliť elementom pýchy, strachu, úzkosti, nenávisti a žiadosti, o ktorých práve teraz nemáte ani potuchy,  pretože sú tak hlboko skryté vo vašej vlastnej mysli. Ľahko vás porazia.

Dám vám príklad niekoho, kto v tomto smere zlyhal, a všetci poznáme jeho meno: Hitler. Keď bol mladý, Adolf Hitler bol študentom gnózy, ktorý študoval s tajnou skupinou v Nemecku, ale preto, že nevyvinul patričnú ​​rozlišovaciu schopnosť, nechal sa zviesť vlastným egom (ktoré bolo manipulované ľuďmi prahnúcimi po moci), a výsledok poznáte: zošalel, ale mal moc. Začínal ako nikto, od nuly, bez moci, na okraji spoločnosti, ale keď získal moc poznania, nevyvinul v sebe schopnosť rozlišovať, kedy koná dobre a kedy zle. To je kľúč. Ten istý potenciál existuje v každom z nás, urobiť rovnakú chybu. Vždy veril, že konal správne, a my nie sme iní. Všetci si myslíme, že robíme čo je v našich silách, že tvrdo pracujeme pre ostatných (ako si myslel on). To je veľké nebezpečenstvo.

Aj v tomto okamihu čelíme nebezpečenstvám, ktoré sú veľmi, veľmi jemné a ťažko ich vidieť - ale niečo vám poviem, nemôžete sa im vyhnúť. Faktom je, že naše vedomie vibruje na úrovni pekla. Môžeme si to sami overiť: čo je naša skúsenosť života? Čo zažívame v každom okamihu a deň odo dňa? Vyberte si: nezištnú lásku, harmóniu s ostatnými, pokojné srdce, stav nebojácnosti a spokojnosti, radosť z požehnaní, ktoré dostávajú iní, spontánna veľkorysosť, spokojnosť s tým, čo máme a kde sme...

alebo:

Strach, úzkosť, neustále starosti, stres, napätie, hnev, zlosť, žiarlivosť, túžba po tom, čo majú iní, hanba, neutíchajúce túžby, pripútanosť, citové búrky, mentálne konflikty, hádky a nezhody, nedostatok základných potrieb...

Na základe tohto, kde vibruje vaše vedomie? Zažívate Nirvánu, zánik utrpenia, alebo to, čo môžeme nazvať nebom, v každom okamihu? Zažívame ustavičnú blaženosť? Sme v neustálom Samádhi? Vnímame anjelov, bohov, po celú dobu, fyzicky? Nie. Všetko, čo vidíme okolo nás, sú ľudia, ktorí trpia v nevedomosti, zúfalstve a bolesti. Všetko, čo vidíme, je neistota, pochybnosti, a úzkosť. Keď zatvoríme oči, vidíme tmu. Keď ideme spať, nevidíme nič. A to, čo si pamätáme, keď sa ráno zobudíme, je zvyčajne veľmi nejasné, nesúvislé, alebo proste znepokojujúce. V tomto žijeme, vskutku - v temnote Klipot.

Už skorej som uviedol, že niektorí z nás mohli mať nejaký nezabudnuteľný sen, niečo, čo súvisí s nebom. Pravdepodobne si pamätáme len jednu, alebo možno pár malých spomienok. Ale keď sa opýtam, či ste niekedy mali nočnú moru, každý z nás povie: "No áno." Aj keď o tom neradi premýšľame, ak začneme skutočne uvažovať o svojich zážitkoch, spomenieme si na veľa nočných môr. Prečo? Pretože nočné mory sú zážitky z pekla. Nočná mora je vnímanie toho, čo existuje v našej mysli, v pekle, v nás. Nočná mora je skutočná; nie je to ilúzia. Keď máte nočnú moru, nie je to ilúzia, je to reálne. Ten netvor, ktorý vás prenasleduje, ten diabol, ktorý po vás ide, tá beštia, tá hrozba, nebezpečenstvo, násilie – neprežívate tú nočnú moru ako ilúziu, prežívate to reálne, pretože v tejto úrovni, to tak je. Až po návrate do svojho tela si myslíte, "to bola len ilúzia." Pekná myšlienka, ale lož.

Nočné mory sú naša realita, psychologicky, pretože naše vedomie je uväznené v pekle. To sa však nemení, keď zomrieme. Fyzické telo je len odev, ktorý odhodíme. Vedomie je večné; neumiera. Vedomie bude existovať, podľa jeho úrovne bytia, podľa jeho vibrácie. A ak sa budeme pozorovať deň čo deň, noc čo noc, budeme vidieť našu úroveň Bytia. Práve teraz sme v pekle. Nemôžete to zmeniť vierou. Akokoľvek krásne náboženstvo môže byť, viera v toto náboženstvo vás nezachráni. Môžete sa hneď presvedčiť. Začnite v niečo veriť. Hneď teraz môžete povedať: "Ja som prijal Ježiša ako svojho Spasiteľa, a verím, tak idem do neba." Ale vaša základná životná skúsenosť zostane rovnaká. Môžete stretnúť nových ľudí, môžete ísť do inej cirkvi, ale budete trpieť tými istými problémami, a možno aj viac.

Od základu zmeniť našu situáciu a dramaticky zmeniť smer nášho života, na to potrebujeme fakty, potrebujeme nástroje, ktoré nás privedú k zážitku pravdy, a techniky, ktoré nám dajú silu zmeniť sa. Kde je to možné? Vo vnútri. Nemôžeme meniť ostatných ľudí. Kto z nás kedy zmenil inú osobu? A kto kedy zmenil nás? Ak sme sa niekedy zmenili, je to preto, že sme to urobili sami, vo vnútri.

Možnosť zmeniť sa je vo vnútri, nie v okolnostiach, nie v našej situácii, tie sú povrchné. Problém je, že ak sa budeme snažiť meniť vonkajšie veci a snažiť sa pridávať nové viery a teórie k našej osobnosti, necháme našu základnú, faktickú realitu bez zmeny, ktorá je, že vedomie je v pasci - v pýche, v nemravnosti, v strachu, v závisti. Keď zomrieme, budeme aj naďalej v rovnakej situácii, len bez fyzického tela. Inými slovami, keď fyzické telo zomrie, naše vedomie, ktoré patrí do pekla, pôjde do pekla. Je to zákon prírody. Ideme tam, kam patríme. Všetko v prírode ide na svoje správne miesto.

Ak sa chceme vyslobodiť z pekla, nemôžeme čakať na neskôr. Ako dlho budete žiť? Vie to niekto? Máte dátum v kalendári? "No, mám najmenej ďalších 10 rokov." Pekná predstava, ale lož. Ani jeden z nás nepozná hodinu, moment, deň  kedy zomrieme, ale všetci by sme mali byť naozaj oboznámení s tým, že zomrieme. To je ďalší fakt, ktorý radi dávame nabok a nepremýšľame o ňom. Zomrieme. Začnite tomu čeliť.

V Lam rim, čo je stupňovitá cesta, ktorú učí tibetský budhizmus, úplne prvá vec, ktorú sa učíte, je meditovať o nevyhnutnosti smrti. Kým to nepochopíte, budete sa vo svojom živote zaoberať všetkými druhmi ilúzie. Budete márniť svoj čas a svoj život.

Pochopenie - to znamená vedomé porozumenie - reality a nevyhnutnosti smrti objasní mnoho ilúzií, ktoré o sebe máte. Ak naozaj meditujete o tom, že zomriete, prestanete sa správať tak, ako predtým. Takto jednoducho gnóza - vedomé porozumenie - môže úplne zmeniť spôsob, akým žijete svoj život. Objaví sa vo vás nový spôsob vnímania života. Potom, keď začnete robiť niečo hlúpe, uvedomíte si, " Na toto nemám čas. Tá hlúposť, ktorú som robil, a strácal ňou čas, na to už nemám čas. Musím sa dostať z tejto situácie."

Vedomé uvedomovanie si nevyhnutnosti smrti vyvoláva opravdivú zmenu nášho života z okamihu na okamih. Nikto nemôže pochopiť prístup k vašej vlastnej smrti, len vy.

Takže, keď sa týmto spôsobom staneme vedomí v každom okamihu, začneme meniť svoje činy a správanie v každom okamihu, a potom môžeme začať vytvárať novú realitu. To je dôvod, prečo Budhistické učenie hovorí, že prvým krokom je zastaviť škodlivé činnosti. To je faktor smrti: zomrieť psychologicky vo všetkom tom hlúpom, neužitočnom počínaní. Všetky tie pochabé túžby musia zomrieť, pretože nás vedú k hlbšiemu utrpeniu. Škodlivá činnosť neznamená len zabíjanie druhých či krádeže. To znamená akúkoľvek činnosť, ktorá poškodzuje našu dušu alebo vedomie ostatných. To zahŕňa všetky druhy činností, do ktorých sme investovali toľko času a energie, ktoré opravdivo sú kompletné zneužitie nášho času a energie. Niekoľko oblastí, na ktoré sa môžete pozrieť: televízia, filmy, časopisy, mnohé spoločenské aktivity, obľúbená hudba, hlúpi priatelia, rodina, zvyky, videohry, politika, nakupovanie, pornografia, hodiny blúdenia po internete... - zoznam je naozaj nekonečný. Mnohé z týchto aktivít a záujmov, do ktorých sme sa zamotali, sú vlastne kompletné odvracanie pozornosti od podstatných skutočností nášho života. To je zvyčajne dôvod, prečo ich robíme! Zvyčajne rozvíjame naše návyky a záujmy, pretože odvracajú našu pozornosť od našej bolesti. To znamená, že sa vyhýbame pravde. Takže, najprv sa musíme skutočne vedome, úplne zriecť škodlivých aktivít.

Ďalej, musíme si osvojiť cnostné konanie. Cnostné konanie je také, ktoré je prínosom pre naše duše a ľudí okolo nás. Začať robiť veci, ktoré sú skutočne dôležité. Nemôžete začať tým, že sa snažíte napraviť celosvetový hlad na vlastnú päsť. Začnite tam, kde ste. Začnite s tým, čo môžete urobiť dnes. Ako prvý krok, odporúčam začať sa učiť, ako byť neustále vedomý si seba. Pochopiť, čo seba-pozorovanie a seba-pamätanie naozaj znamená. K tomu, budete musieť študovať. Musíte sa snažiť. Neprichádza to ľahko alebo rýchlo. Môže vám to trvať niekoľko rokov. Avšak, akonáhle to začnete robiť, naučte sa meditovať. Z mojej osobnej skúsenosti, podľa môjho osobného názoru, by som povedal, že neexistuje hodnotnejšia aktivita na povrchu planéty. V skutočnosti, Budha povedal,

 Vstúpiť do kontemplácie (meditácie) na jediný okamih je cennejšie než tisíc rokov modlitby.

Povedal niečo ako:

Vstúpiť do kontemplácie alebo meditácie na množstvo času, ktorý zaberie mravcovi prejsť z jedného konca nosa na druhý, prinesie lepšie výsledky ako tisíc darov na charitu.

Tak silná je skutočná Meditácia. Meditácia je zážitok, ktorý je mimo vašu osobnosť, váš pocit seba, vašej mysle, vášho fyzického tela. Je to niečo, čo sami môžete zakúsiť a zažiť, čo vás pretransformuje ako blesk. To neznamená, že sa jedná o silný fyzický zážitok, alebo, že budete mať vízie anjelov alebo lúčov energie - nie. Skutočná meditácia je pochopenie pravdy. Je to stav vnímania, ktorý prehlbuje múdrosť, pokoru, porozumenie a lásku k druhým. Potom, čo zažijete skutočnú meditáciu, už nikdy nebudete ako predtým. Ale získať túto skúsenosť, je len na vás. Táto skúsenosť je súčasťou ochrany a výzbroje, ktorú zabezpečuje Božská Matka, aby sme úspešne zvládli cestu cez naše vlastné peklo.

Osvojiť si cnostné konanie znamená, že vo chvíľach, keď pozorujeme sami seba, keď vidíme naše vnútorné rozpory, meníme naše správanie k lepšiemu, a správame sa úprimne a pre dobro všetkých, nielen pre náš vlastný záujem, ale prejavujeme ozajstnú cnosť; tam nie je "ja".

Pravá cnosť patrí k Bytiu, k Bohu, a toto je ako byť nezištne milujúci, nezištne skromný, nezištne aktívny (jedna z cností je aktivita, opak lenivosti). Nebyť nenásytný, ale namiesto toho byť zdržanlivý, nebyť chamtivý, ale namiesto toho byť veľkorysý.

To je niečo, čo musíme aplikovať v našom každodennom živote, v každom okamihu. Nie je to len niečo, čo si povieme, "Dobre, teraz sa budem snažiť byť dobrým človekom. Budem sa snažiť nebyť naštvaný, ale musím byť veľmi láskyplný, veľmi trpezlivý." To je v poriadku, môžete si to povedať, ale to, čo naozaj potrebujete, je urobiť to vo chvíli, kedy by ste sa zvyčajne nahnevali. Takže, keď zažívate hnev, musíte sa naučiť transformovať ten okamih vôľou, v lásku. Byť láskyplný k osobe, ktorá vás zlostí nie je jednoduché, pretože sme tak pripútaní a zvyknutí na náš hnev, že radšej by sme ostali nahnevaní. Nevieme, ako byť naozaj milujúci, krotiť hnev. Nevieme, ako krotiť chlipnosť, a byť cudní. Alebo potláčať závisť a byť šťastný za druhých.

Ak náš kamarát, náš spolupracovník dostane zvýšený plat alebo veľké povýšenie, za normálnych okolností by sme cítili závisť, "Zaslúžim si to ja, nie on." Mohli by sme mu povedať, "Gratulujem, zaslúžiš si to", ale v našom srdci, horíme závisťou. Ako mu pogratulovať úprimne? Keď horíte závisťou, nie je to ľahké, a jediný spôsob, ako to urobiť, je, vedome pochopiť túto situáciu. Nemôžete predstierať gnózu. Porozumenie je kvalita vedomia: je to pochopenie. Porozumenie je pochopenie, Bina, Duch Svätý, Božská Matka. Ona nám môže pomôcť nájsť porozumenie, ak vstúpime do jej poľa pôsobnosti, čo sa dá urobiť len s prebudeným vedomím, bez podmieňovania.

Keď praktizujeme meditáciu, extrahujeme naše vedomie zo všetkého. Zabúdame na telo, myšlienky, pocity, vnemy, a vytiahneme vedomie späť, späť, späť, ku koreňu, ktorým je čisté vnímanie. Na tomto mieste nie je žiadne Ja, žiadna osobnosť, žiaden pocit seba (taký, aký si myslíme). A potom začneme premýšľať o udalosti, ktorú musíme pochopiť; povedzme, chceme pochopiť to, ako sme sa cítili, keď sme počuli o povýšení, ktoré dostal náš kamarát. Potom začneme o tom uvažovať, vizualizovať ten moment, kedy sme začali trpieť, predstavovať si to, a bezprostredná reakcia bude,  že začneme cítiť vzplanutie ega: tú závisť, rozhorčenie, hrdosť. Vtedy musíme začať oddeľovať vedomie - pozorovať, ale nezapájať sa. Keď to urobíme, Božská matka nám cez schopnosti vedomia môže začať zobrazovať nové informácie, nové chápanie. To môže prísť v nespočetnom množstve podôb. Tiež je prospešné pozrieť sa na tú situáciu a predstaviť si, čo sme mali urobiť, a umožniť jej ukázať nám to. Ako sme sa mali správať, ako sme mali konať.

Ak budeme zotrvávať v snahe rozumieť, cez tento druh meditácie, môžeme získať nové informácie. Potom, keď dôjde k podobným situáciám (a to dôjde!), môžeme postupovať vhodným spôsobom; a výsledok? V prvom rade sme zastavili škodlivú činnosť, pretože sme prestali dovoľovať závisti manipulovať naše správanie, pocity a myšlienky. Začali sme konať cnostne tým, že sme začali počúvať pokyny Boha, a vieme, ako sa správať šťastne kvôli nášmu kolegovi, ktorý možno skutočne potrebuje to povýšenie - ktorý by mohol mať deti, ktorý by mohol byť v situácii, že to naozaj potreboval, a my by sme mali byť radi za neho, úprimne. A nakoniec, ovládli sme našu myseľ. To je tá najkrajšia časť, pretože to nám dáva základ posunúť sa ďalej, urobiť krok vpred. Kombináciou týchto faktorov sa zmenila vibrácia nášho vedomia. My sme sa zmenili. Je možné, že nikto iný to nevidí, dokonca ani náš manžel - ale to nevadí. My sa nemeníme, aby sme mohli zapôsobiť na ostatných. Náš Najvnútornejší to vidí. Zákon prírody to vidí. Vytvorili sme nové dôsledky, nové výsledky. Zmenili sme našu karmu.

Krok za krokom, trpezlivo, v každej situácii, používaním tohto jednoduchého kľúča, môžeme zmeniť našu budúcnosť prostredníctvom našej vlastnej činnosti. Nie spoliehaním sa na nejaký sľub, a nie spoliehaním sa na nejaký poistný plán nášho daného náboženstva, ale naším vlastným konaním. Týmto spôsobom začneme zažívať to, čo znamená byť oslobodený. V tom prípade, v príklade nášho spolupracovníka, zažijeme niečo nové. Náš život sa zmení; môže to byť malá zmena, a určite to bude niečo, čo budeme cítiť len my, ale budeme cítiť niečo nové, niečo iné, niečo pekné. Tam sa začne ukazovať hodnota, a ten pocit súvisí s nebom, s Nirvánou. Začneme ho prinášať tu a teraz. Nebyť už závislí od vonkajších vecí, ale prinášať Nebo teraz, v každom okamihu, a to prostredníctvom transformácie života. Transformáciou našich skúseností z okamihu na okamih.

Hoci by jeden preskúmal celý vesmír, hľadajúc podstatu mysle, nenašiel by ju. Budhovsto nemožno dosiahnuť inak, ako cez myseľ (vedomie). - Padmasambhava, Úvod do povedomia (Introduction to Awareness).

Ak sa naučíme správne používať naše vedomie, potom sa môžeme naučiť byť v Nirváne, a potom ísť ďalej. To je cieľom gnózy. Nechceme vstúpiť len do Nirvány, alebo Neba: chceme ísť ďalej.

Najprv sa snažíme zachrániť z pekla, a oslobodiť sa od neho. Potom vstúpime do nirvány. Ale nirvána, nebo, má mnoho úrovní. Tieto úrovne nie sú konečná úroveň duchovného vývoja. Je tam oveľa viac. Mnoho svätcov alebo Budhov ostane pripútaných k Nirváne. Stanú sa z nich "žiarliví bohovia, pokušiteľskí bohovia." Gnóza nás vedie presiahnuť Nirvánu.

Pre nás je to nepochopiteľné, pretože všetko po čom túžime, je zažiť nirvánu. Chceme len byť šťastní. Chceme mier, chceme oddych, chceme si oddýchnuť od bolesti, chceme vyjsť z klietky nášho života. Ale dovoľte nám pripomenúť: dostať sa von z tejto klietky je len časť problému. Keď už sme vonku z klietky pekla, sú tam zlaté klietky, čakajúce uväzniť nás v nirváne, ktoré sú nepatrné, ale predsa len, sú to klietky.

Otázky a odpovede

Otázka: V súvislosti s peklom a Nirvánou, čo nám môžete povedať o Hitlerovi a Mahátmá Gándhím? Ako môžeme chápať rozdiel medzi Hitlerom a Gándhím politicky?

Inštruktor: Dobrá otázka. Ako môžeme chápať rozdiel medzi Hitlerom a Gándhím politicky, v súvislosti s nebom a peklom? No, to je na celú prednášku. Jednoduchá odpoveď, ktorá mi prichádza na um je, že každý z tých mužov využil svoju energiu a vytvoril určité dôsledky. Obaja mali dobré úmysly. Je pre nás v dnešnej dobe ťažké to pochopiť, pretože si myslíme, že Hitler bol len čisté zlo. Ale on vlastne mal dobré úmysly, a na začiatku, urobil veľa dobrých vecí pre nemecký ľud. Urobil niekoľko dobrých krokov. Nehovorím, že to bol dobrý človek, čo hovorím, je, že zámery sú irelevantné. Naše zámery nerobia žiadny rozdiel v očiach zákona, v očiach prírody, ako riadi energiu. Počúvajte, môžete to myslieť dobre, ale ak niekoho zastrelíte a usmrtíte, zabili ste ho. Aj keby to bolo neúmyselné, ten človek je mŕtvy, nemožno to zmeniť. Bude to mať dôsledok. Takže zámery nič neznamenajú. V súvislosti s týmito dvoma mužmi, môžeme vidieť, že obaja narábali s obrovským množstvom energie, používali svoje vedomie na ovládanie síl. Jediný spôsob, ako to mohli urobiť, bol ten, že mali poznanie, gnózu. Každý z nich mal určité množstvo vedomostí; ani jeden z nich nemal celú cestu. Ani jeden nemal celistvú výučbu. Mali dosť na to, aby vytvorili veľký vplyv. Ale tu je rozdiel, ako ho vidím ja, medzi týmito dvoma: Gándhí spoliehal na vedenie Bohom, zatiaľ čo Hitler nie. Gándhí sa pokoril pred vlastným božstvom, no Hitler spoliehal sám na seba. Z tohto príkladu sa môžeme poučiť.

Ideme ďalej, otázka je konkrétne o politike. Politika, skupiny a hnutia sú nevyhnutné pre ľudstvo, pretože skrze nich sme organizovaní a prijímame inštrukcie a pokyny; To je to, čo potrebujeme. Existujú skupiny a hnutia vo všetkých úrovniach prírody, a to nielen fyzicky. Existujú skupiny a hnutia v pekle, a existujú skupiny a hnutia v nebi - bytosti, ktoré vibrujú na týchto úrovniach prírody, ktorých Vedomie patrí do týchto sfér, a patria k určitým skupinám. Avšak, vo vyšších úrovniach prírody, nikto sa nehlási mať na starosti určitú skupinu. Vodcovstvo prirodzene vyplýva ako dôsledok, nastáva kvôli príčine a následku. Gándhí prostý človek, sa stal Gándhím národným vodcom nie preto, že to chcel, ale preto, že nasledoval to, k čomu bol vedený svojím Najvnútornejším, cez svoje srdce, modlitby, meditácie a jeho zmysel vedieť rozlíšiť, čo je správne a čo zlé. Hitler, na druhej strane, bol vedený ambíciami. Mohli to byť ambície s dobrými úmyslami pre Nemcov, ale, bola to predsa len ambícia. Vidíte, Gándhí nemal ambície. Snažil sa mnohokrát opustiť politickú a národnú scénu, ale nemohol pred tým uniknúť.

Otázka: Sú nebo a peklo miesta?

Inštruktor: Nebo a peklo sú miesta, to áno, ale vstup do nich je psychologický. Dante napísal Božskú komédiu, ktorá popisuje nebo a peklo, pretože on tam šiel, on to zažil, on to videl. To isté platí o zasvätencoch z každej tradície: Aztékovia písali o iných svetoch, Gréci, Tibeťania, Hinduisti, každá tradícia vo svete má za sebou ľudí, ktorí zažili realitu neba a pekla, ale táto skúsenosť začína tu, fyzicky. Začína tu a teraz, s tým, kto sme, a podľa toho, kto sme, na základe nášho osobitého charakteru, môžeme ísť buď do pekla alebo do neba.

Dám vám príklad. Kľúčom je vedomie, ako som vysvetlil. Kľúč k tomu, ísť jedným alebo druhým smerom, Nebo alebo peklo, je v tom, ako využívame naše vedomie. Ak prebudíme naše vedomie a odstránime ego, potom nič v nás nepatrí do pekla a už patríme do neba. Čiže prirodzene tam vystúpime. Je to zákon prírody, príčiny a následku. Na druhú stranu, ak prebudíme naše vedomie, ale neodstránime ego, pôjdeme do pekla, pretože ego je stále nažive v nás, a ego je v pekle, a naše vedomie je stále uväznené v ňom, ale prebudené. Takáto osoba je démon, diabol, čierny mág, nekromant, veštec, alebo prorok, ako to nazýva Biblia. Sú to ľudia, ktorí majú moc, a oni majú moc, pretože majú poznanie, ale poznanie a moc v pekle. Takí ľudia sú tak bežní ako burina; sú všade. Sú veľmi činorodí v šírení svojho učenia. Sú tak dôrazní, že akonáhle sa dozviete o gnóze, uvidíte ich výučbu v situačných komédiách, vo filmoch, v televíznych reláciách, v hudbe, v časopisoch, ale skryté. Nie je to zreteľné, ale vždy je to tam: za použitia túžby nás vábia mať peniaze, mať silu, mať krásu, mať slávu, mať uznanie. Existuje veľa, veľa miliónov, ktorí nasledujú túto cestu. Preto Ježiš povedal:

Vchádzajte tesnou bránou, veď priestranná je brána a široká je cesta, ktorá vedie do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. Do života vedie tesná brána a úzka cesta a málo je tých, čo ju nachádzajú. - Matúš 7: 13, 14

Je veľmi ľahké prebudiť vedomie v Klipot, pretože viac či menej 97% nášho vedomia je už tam.

Ak sa guľa na 97% nakláňa cez okraj priepasti, aké ľahké je sotiť ju cez okraj? Teraz, aké ľahké je, vytlačiť ju späť z opačnej strany? To nie je ľahké. To je naša situácia práve teraz. To je dôvod, prečo sme veľmi, veľmi explicitní a veľmi, veľmi podrobní v tom, ako vyjadrujeme túto náuku.

Musíte byť presní. Nesmiete pripustiť nijaké nedorozumenia či nejasnosti vo svojom chápaní toho, ako praktizovať, pretože akákoľvek jednoduchá vec, vás môže viesť zlým smerom. Zvyčajne sa ľudia nechajú zviesť z cesty týmito aspektmi, o ktorých  hovoria, "To už viem." Alebo ešte horšie, "Ja už poznám lepší spôsob ako tento." Alebo: "Neverím túto časť." "Tomu neverím. S tým nesúhlasím."

Prečo? Na základe akých skutočností? Toto je základ v gnóze: my odstraňujeme presvedčenie, a namiesto toho, praktizujeme. Pracujeme na tom, byť prebudení a sami vidieť. Nemáme záujem o vieru. Ak vážne chcete oslobodiť svoje vedomie, musíte prestať veriť. Neverte mi. Neverte Budhovi, neverte Krišnovi, Ježišovi, neverte nikomu, dokonca ani sebe. Budete musieť znovu a znovu a znovu overovať fakty a zvažovať na základe faktov. To je dôvod, prečo ponúkame toľko praktík, aby každý mohol mať tieto nástroje a používať ich. Ak ich nechcete používať, je to vaša vôľa, je to len na vás.

Otázka: Aký je rozdiel medzi mysľou a vedomím?

Inštruktor: Používanie týchto pojmov občas trochu zamieňame. V konečnom dôsledku sú to isté. Ale niekedy hovoríme "myseľ" v takom zmysle, akým ho používa moderný jazyk: intelekt či myslenie. Môže to znamenať aj niečo viac. Slovo myseľ pochádza zo sanskritského slova Manas. Manas odkazuje na vyššiu a nižšiu "myseľ" alebo poznatky, ktoré sú v Kabale zastúpené sefirami Netzach a Tiferet; to sú aspekty psychiky. Ak máte byť špecifickí, na to "myseľ" odkazuje. Ale v skutočnosti, čo je myseľ?

Hoci jednotná povaha mysle, ktorá úplne prestupuje obe, cyklickú existenciu aj nirvánu,

už bola prirodzene prítomná od začiatku, vy ste to nerozpoznali.

Aj keď jej vyžarovanie a uvedomenie neboli nikdy prerušené,

doteraz  ste nenašli jej pravú tvár.

Aj napriek tomu, že vzniká nerušene v každom aspekte (existencie),

doteraz ste nespoznali túto jednotnú povahu mysle.

Aby ste mohli rozpoznať túto jednotnú povahu,

dobyvatelia troch časov učili nepredstaviteľne obrovské množstvo praktík,

vrátane osemdesiat štyri tisíc aspektov posvätného učenia.

Aj napriek tomu (tejto rozmanitosti), ani jedno z týchto učení nebolo poskytnuté dobyvateľmi,

mimo kontextu chápania tohto typu!

A aj keď existujú nespočetné zväzky posvätných textov, rovnako rozľahlé ako medze priestoru,

v skutočnosti, toto učenie môže byť stručne vyjadrené niekoľkými slovami, ktoré sú úvod do povedomia. - Padmasambhava, Úvod do povedomia

Teda:

Všetky veci, ktoré sa objavujú, sú prejavy mysle. - Padmasambhava, Úvod do povedomia

Keď študujete hinduizmus alebo budhizmus, tam sa hovorí, že všetko je skoncentrovaná myseľ. V tomto zmysle, myseľ nie je intelekt, ale vedomie.

Je ťažké ich rozlíšiť ako dve úplne oddelené veci, pretože sú veľmi príbuzné. Napríklad v gnóze a budhizme, používame veľmi dôležitý termín, bódhičitta. Bódhičitta znamená v doslovnom preklade zo sanskrtu, "prebudenie mysle." Ale Chitta neznamená myseľ ako intelekt/rozum, znamená myseľ ako vedomie, a to sa vzťahuje na všetky tie úrovne na strome života, ktoré sú všetky psychologické, a ktoré máme vo vnútri.

Takže existujú rozdielne spôsoby použitia tých termínov. Základným miestom pre štart v tomto učení je: nepleťte si rozum s vedomím; sú rozdielne. Slovo myseľ môže mať mnoho drobných významových rozdielov.

Preložené z anglického originálu: Heaven, Hell and Liberation
Prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na www.gnosticteachings.org
Služba od vydavateľstva Glorian